Téma: Viera ako Boží dar a naša zodpovednosť za tento dar

     V dňoch 21-23.12.2012 sa v našej farnosti konala duchovná obnova, na ktorú pozval náš pán farár Marek Hraňo pátra Mareka Martišku, MIC z farnosti Hrádek u Vlašimy, ktorý bol v r. 2004-2006 naším duchovným otcom.

     Prvý deň 21.12. – piatok po svätej omši bola prezentácia Afriky – oblastí strednej časti Rwanda a Burundi. Páter Marek sa zúčastnil misie v tejto časti a zoznámil sa tu so životom chudobných Afričanov. Táto prezentácia nám mala čo povedať najmä preto, lebo to bolo v období Vianoc. Každý sa snaží vtedy piecť, upratovať, chystať sa na oslavu Vianoc a do tohto  zhonu ako výkričník prichádza táto prezentácia, ktorá nám ukázala život tých najbiednejších, ktorí nemajú čo jesť, nemajú kde bývať a nemajú ani čo na seba.  Ak si nejaké jedlo nájdu, tak je to len jedenkrát za deň. Je to najchudobnejšia časť Afriky, kde niet ani väčších stromov, kde si ľudia zničili aj prírodu a počas vojny pozabíjali  množstvo populácie.

     My sa zaraďujeme medzi najvyspelejšie národy, no niekedy sa chováme ako títo Afričania.

Ženy v tejto oblasti nemajú veľkú cenu. Muži ich využívajú len na prácu, plodenie detí a aby im robili slúžky. Muži nepracujú. Venujú sa výrobe alkoholu, ktorý potom predajú, ale z tohto zárobku ženám nedávajú. Svoje deti využívajú na práce, ale nestarajú sa o ich výchovu.

     Páter Marek spomenul aj to, ako sa vedia nadchnúť na svätej omši, ako vedia všetko prežívať, no po svätej omši sa idú pozabíjať, ak niekto  niečo dostane, alebo ak by misionári niekomu pomohli. Závisť v týchto oblastiach je veľmi veľká. Napriek tomu nie je zbytočná práca byť misionárom v týchto oblastiach, lebo vedia sa naučiť aj niečomu dobrému. Na ukážku sme tu mali drevené masky, sošky a oblečenie. Vďaka vám a vašim spolubratom  páter Marek, majú možnosť poznať títo ľudia niečo viac ako boli zvyknutí. Delíte sa s nimi

o lásku, jedlo, lieky, skúsenosti a odovzdávate im seba samých v službe blížnym.

     Hoci sme civilizovaní aj my by sme sa mali poučiť z toho, ako si vážiť čas, ktorý sme dostali a správať sa trochu podľa ich hesla: „ Vy máte hodinky, my máme Čas!“

     Či nestačí napiecť na Vianoce 1-2 druhy koláčov a skromnejšie  darčeky pod stromček?

     Či nie je dôležitejšie pripraviť svoje vnútro na stretnutie s Pánom?

     Či nie je dôležitejšie počúvať iných, ako by mali počúvať nás?

     Či nie je dôležitejšie obdarovať iných, ako byť obdarovaný? Veď láska rastie, keď dávame

     sami seba iným.

     Sobota  22.12. začínala svätou omšou a po svätej omši nasledovala katechéza pre ženy.

Aj tu platí: „Marta, Marta, staráš sa o zbytočné veci, tvoja sestra Mária si vybrala lepší podiel.“  Tí čo zostali po svätej omši neoľutovali. Páter nám priblížil svätú Pannu Máriu ako Monštranciu Pána. Hovoril o vlastnostiach Panny Márie, o jej živote a strastiach, ktoré musela prežiť.  Páter vyzval ženy, aby si nedali vziať svoju ženskosť. Uviedol množstvo príkladov z osobného života. Medziiným  aj  to, ako ho vychovával otecko a aký veľký príklad mu dal tým, že chodil na dve sväté omše. Jednu za mamičku, ktorá nemohla, lebo bola zdravotná sestra a bola stále v službe, a jednu za seba. Ako sa nikdy nehanbil modliť sa svätý ruženec.

Svoj vzťah s mamkou si páter buduje teraz po ockovej smrti, ktorý umrel  vlani v lete vyše 80 ročný.  Výchova matky v rodine kvôli povolaniu absentovala a pociťovala to celá rodina.

     Páter vyzval matky, aby dopriali deťom materinskú lásku, aby nikdy nechýbali pri výchove svojich detí. Aby nechodili za prácou ďaleko za hranice, lebo stratený čas ťažko dobehnú. Ak sa snažíme robiť kariéru, alebo naháňať peniaze, svojim deťom budeme vždy chýbať. Sme hlavným článkom rodiny, do ktorej nás pozval Boh.

     Krásne prirovnanie použil, keď spomenul aby sme si všimli  z čoho nás, najkrajšie stvorenie, Pán utvoril. Nezobral  kosť  z ruky, nohy, ale vzal kosť z rebra. Rebro chráni srdce a srdce bije pre lásku.  Ženy sú nežné stvorenia, ktoré vedia odovzdať lásku, lebo sú matky.

Vážme si postavenie ženy matky, veď matku nemôže nahradiť žiadny muž, lebo nie je mu dané, aby nosil dieťa pod srdcom 9 mesiacov ako matka, aby rodil a kojil.  Ženy, berte si príklad zo svojej nebeskej Matky v láske, pokore a skromnosti.

     Oslovil nás aj jeden z mnohých príkladov pátra,  keď hovoril o svojom farníkovi-starostovi, ktorý mal mnohé aktivity aj vo farnosti a nemal čas na svoju rodinu. Všade ho bolo vidieť, chcel dokonca opravovať kostolík, no predtým sa pátrovi posťažovala manželka tohto starostu. Mali postihnuté dieťa  a ona už ďalej sama nevládala.  Páter sa povyprával s týmto mužom že Boh nechce od neho, aby zanedbával rodinu na úkor práce a on sa začal venovať rodine. Ich vzťah v rodine sa úplne zmenil, svedčil o tom o niekoľko mesiacov sám starosta.

     Aj my máme každý to svoje poslanie tu na zemi, no je dôležité nikdy nezanedbávať to najdôležitejšie, našu rodinu.

     Ďalším dobrým príkladom bolo svedectvo pátra, ako ho volali do školy, aby hovoril miesto psychológa o vzťahoch deťom, ktoré boli trochu narušené ako naša dnešná mládež – alkohol, drogy, voľný sex. Ako mu chceli zakázať, aby vyprával o Bohu a aby do školy išiel nie ako kňaz, ale civilná osoba. Samozrejme že odmietol a nakoniec  v škole  súhlasili. Keď sa postavil pred deti, bol šum vrava a prvé čo sa ho spýtali či mal ženu. Keď im povedal o sebe pravdu, že žiadnu ženu nikdy nemal, nastalo ticho a miesto toho aby sa vysmievali, veľmi si ho vážili  a pozorne si ho vypočuli. Presvedčili sme sa aj z tohto príkladu, že najlepšie je osobné svedectvo.

       O 14.30 po vyložení Oltárnej Sviatosti, krátkej modlitbe a zakončení Korunkou Božieho milosrdenstva sa mali dostaviť na katechézu muži. Muži, česť výnimkám /3-4/ nedostali odvahu zúčastniť sa katechézy a tak ženy prosili pátra, aby mohli ostať.

      Páter vyložil sochu svätého Jozefa.  Definoval tri tipy, ako sa svätý Jozef vyskytuje na sochách alebo obrazoch. S dieťaťom Ježiš, s hoblíkom a s ľaliou. Všetky tieto tri znázornenia svätého Jozefa použil v príkladoch pre mužov. Je dôležité, aby aj naši muži plnili úlohu otca, úlohu živiteľa, ochrancu a príklad čistoty vo svojich rodinách. Ako je dobré byť vzorom v dnešnej dobe pre naše deti. Ak otec zanechá svoju rodinu a ide ďaleko za prácou, tiež chýba pri výchove svojich detí a na tých deťoch to bude v budúcnosti vidieť. Chlapci budú podobní ženám a dievčatá si ťažko nájdu svojich partnerov. Boh stvoril rodinu ako otca, matku a deti. Je to nerozlučiteľný zväzok, ktorý je základom každej spoločnosti. Chráňme si naše rodiny, modlime sa spolu a pozývajme Pána do našich vzťahov. Buďme dobrým príkladom pre naše deti a potomstvo. Buďme vzormi aj pre neveriacich. Boh si hľadá aj v dnešnej dobe svedkov dobrého života. Pokúsme sa byť príkladom a prosme Pána o posilu.

     Nedeľa 23.12. sa niesla v predvianočnom očakávaní narodenia Božieho Syna. Na svätej omši páter spomenul príklad svojej farníčky Soni. Soňa bola vydatá za dobre postaveného muža. Postavili si spolu dom, nabrali si pôžičku. Manžel mal dobré zamestnanie, zatiaľ splácali. Mali spolu postihnutého chlapčeka. Lekári im navrhli umelé oplodnenie, aby mohli z kmeňových buniek použiť na liečbu tohto dieťaťa.  Soňa ako dobrá kresťanka odmietla umelé oplodnenie. Uprednostnila modlitbu. Chlapček ostal v ústavnom ošetrení. Medzičasom otehotnela prirodzenou cestou. Chlapčeka vyliečili. Manžel prišiel o zamestnanie,  našiel si známosť a opustil ju. V Čechách boli povodne a im zatopilo nový dom, ktorý si postavili a splácali zaň pôžičku. Soňa bývala v útulku a v takých podmienkach porodila dievčatko. Nemala nič a tak veľakrát chodila pred diskokluby žobrať peniaze na prežitie. Pýtala sa vtedy pátra čo má robiť, poradil jej, aby vydržala a aby sa modlila. Po nejakom čase sa manžel vrátil k nej, dostal opäť prácu, opravili si postavený dom a sú spolu aj naďalej.  Je to príklad hodný na zamyslenie a veľká vďaka patrí Pánovi za statočnú matku.

     Páter Marek a náš duchovný otec Marek ďakujeme za duchovnú obnovu, ktorú ste pre nás pripravili v tomto čase a veríme, že v nás zaseje semienko, ktoré vyklíči a prinesie mnohonásobnú úrodu. Nech Pán žehná vaše kroky! Úprimné Pán Boh zaplať!