Napísala vďačná farníčka z Terian...

Z Božej milosti sme sa dožili tohto krásneho dňa, kedy náš kostol bol navždy zasvätený Bohu a nik nebude môcť povedať, že slúžime sväté omše v neposvätenom kostole.

     Keď sme začínali s výstavbou kostola, prišla jedna pani z Vechca na Východe a darovala nám 100,- Sk  na tehličku. Vtedy som si myslela, že sa takýmto spôsobom peniaze, ktoré potrebujeme  nenazbierajú. Táto pani bola na liečení v Dudinciach a už odchádzala domov a chcela mať účasť na výstavbe nášho kostola. Pán požehnal jej snahu. Podobne ako sa hovorí v evanjeliách, keď vdova hodila dve drobné mince a bolo to omnoho viac, ako obety bohatých v Izraeli, požehnal Pán aj nás. V novembri, keď sa stretávame pri hroboch zosnulých som stretla ďalšiu ženu,  s ktorou sme sa dali do rozhovoru. Povedala mi, že má túžbu navštíviť náš kostolík. Odpovedala som jej že má šťastie, som totiž kostolníčka a mám kľúče a ponúkla som jej, že pôjdeme spolu pozrieť do kostola. Keď som zisťovala z čoho pramení jej záujem o náš kostolík, povedala mi, že jej mamka zvykla pliesť ponožky a potom ich predávala. Utŕžené peniaze posielala na účet, ktorý bol zriadený na výstavbu nášho kostolíka. Táto mamka už ponožky nepletie, leží na posteli a jej túžbou bolo vidieť, či sa ten kostol v Teranoch dokončil. Táto pani si kostol odfotila do mobilu a povedala, že mamka bude mať radosť, že ho uvidí na fotkách. Je dobré, že v Pánových očiach má cenu  z ľudského chápania aj nižšia obeta a On to všetko požehná a rozmnoží. Veď bohatí dávajú z ich prebytku, ale chudobnejší dajú aj to posledné. Uvedomila som si, že všetky obety dávané z lásky sú požehnané a On dopĺňa všetko, o čo ho prosíme. Uvedomila som si aj to, že my veriaci a darcovia staviame aj ten duchovný chrám, ktorý je potrebné stavať celý život a za ktorý budeme zodpovední pred Pánovou Tvárou. Banskobystrickej diecéze ďakujeme za dar kňaza Mareka, ktorý má postihnutú ruku a svojím utrpením na vlastnom tele dopĺňa to, čo ešte chýba tomu nášmu chrámu vo farnosti Terany. A tak všetci sme tvorcami a staviteľmi, ale aj tými duchovnými. Každú stredu sa stretávame na modlitbovom stretnutí, kde svoje potreby prednášame Pánovi a tak aj naše modlitbové spoločenstvá boli a sú súčasťou tejto stavby, lebo svojimi modlitbami zastrešujú potreby kostola. Takže kto sú tí stavitelia nášho kostola? Všetci, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k jeho výstavbe.  

     Na začiatku to boli Terančania, ktorí vložili svoje celoživotné úspory do tohto chrámu. Aj ženy-Terančanky, ktoré chodili na púte s ružencom v rukách, aby nevyriekli ani jedno zbytočné slovo, ale aby táto misia bola v súlade s Božou vôľou.  /pani Domanská, Mozoľová, Račková, Hrtáneková, Priadková, Vinclerová, Krajčíková, Pavlisová, Petrovská,/  

Všetci darcovia na púťach sú tiež staviteľmi. Tieto ženy, ktoré chodili na púte v nedeľu, v pracovných dňoch skladali tehly, dosky a materiál potrebný na výstavbu kostola, upratovali kostol, varili, obsluhovali robotníkov na stavbe. V usilovnosti dali veľakrát príklad aj mužom na stavbe. Muži z Terian, bratia Priadkovci, M. Cicko a pracovníci VPP urobili ťažšie práce. Zabetónovali vence, oltárovú stenu a časť veže.

     Keď sa robili práce okolo kostola, nedali sa prosiť ani chlapi z Dudiniec a prišli našim pomáhať vždy, keď bolo treba.       

     Projektant kostola bol Ing. arch. Marián Antal. Dozorom sa stal Ing. Pavel Hucák, ktorý našu stavbu dozoroval bez odmeny.

     Na stavebných prácach nášho kostola pracovali rôzne firmy. Základy a zdvihnutie kostola nad úroveň cesty urobila firma František Jendroľ, betónovú platňu spravila firma Rekostav, múry vymurovala firma Alojz Cibuľa, armatúry urobila firma Gabriel Karvay,  strechu urobila firma Jozef Buzáš, drevo na kostol dodal, nech mu dá Pán večnú slávu František Selvek – väčšiu časť sumy odpustil, okná urobil pán Halčin tiež s veľkou zľavou a časť zafinancoval  vdp. Pavol Bachan, ktorý bol kňazom vo farnosti Šipice 2 roky a našej posviacky sa nedožil. Nech mu Pán ukáže svoju Tvár.  Elektrinu urobil Ján Domanský, vodu Juraj Teren, prípojky na elektrinu Viliam Šiklóši a potom ako  sa rozdelili diecézy,  prebrala práce na stavbe  Banskobystrická diecéza, ktorá pomocou svojich firiem práce na kostole aj dokončila.

     Hybným motorom stavby bol  Ján Priadka, ktorý pracoval vo svojom voľnom čase bez odmeny. Mal túto stavbu tak naštudovanú, že vedel presné rozmery stien, výpočty železa, ba dokonca aj presné položenie rozvodov. Stavebný denník viedol Vincent Janočko. Materiál zabezpečovala Jana Klapalová.

      Finančnú a morálnu pomoc  nám poskytoval  aj náš vtedajší arcibiskup Ján Sokol, ktorý každý týždeň telefonoval ako stojíme s prácami a povzbudzoval nás do stavebných prác.

      Stavbu do používania uviedol Marek Hraňo, náš dôstojný pán, za čo mu patrí veľká vďaka. Tieto konečné práce boli najdôležitejšie a najťašie. Každý pozná ako je na tom naša legislatíva. Musel zabezpečiť všetky certifikáty a potvrdenia, od častí, ktoré boli potrebné ku konečnej kolaudácii nášho kostola a keďže pri stavbe nášho kostola sa zúčastňovali viaceré firmy a staval sa na tri etapy, bolo potrebné doložiť doklady za celú stavbu. Všetko to úspešne zvládol a vďaka nemu sme mohli v našom kostolíku slúžiť sväté omše už na jeseň v roku 2011. Postaral sa o liturgické predmety a pomôcky, aj o zariadenie kostola. Bez neho by táto stavba nebola ešte v prevádzke a neslúžila by svojmu účelu. Nech mu to Pán mnohonásobne odmení!

     Do kostola pribudli dve relikvie bl. Jána Pavla II. a sv. Faustíny Kowalskej, ktorí sú apoštoli Božieho milosrdenstva a pomáhajú svojimi príhovormi. Tieto relikvie sú tu tiež vďaka  pánovi  farárovi Marekovi.

     Obraz Božieho milosrdenstva do nášho kostolíka namaľoval Radko Zorvan a zarámoval Pavel Teren.

      Na stavbe nášho kostola sa zúčastnilo mnoho ľudí. Na každého si možno nespomenieme, no každý je zapísaný v Pánovom srdci.  Každého nech nás spája  Jeho nakonečné Milosrdenstvo, ktoré je poslednou záchranou pre ľudstvo.  Nech sa aj skrze náš kostol   Božie milosrdenstvo šíri  na každého človeka, ktorý navštívi náš kostol a nech dopadajú Jeho milosrdné lúče na všetkých ľudí!  Nech je zvelebené meno Pánovo v každom človekovi, ktorý navštívi náš kostol! Pochválený buď Ježiš Kristus!