Zaniknutý kostol sv. Michala

V jeseni roku 1990, pri hlbokej orbe na poli v blízkosti osady Patkôš, na pomedzí katastrov etapy výstavby kostola Hontianske Tesáre a Dvorníky , došlo k objavu dovtedy neznámeho podzemného priestoru.
Ukázalo sa, že ide o porušenú klenbu neznámej hrobky.
Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Michala.



Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia.Unknown Object

Najstaršia stavebná etapa je charakterizovaná ako typ jednoduchého kostola s pozdĺžnym priestorovým usporiadaním, s klasickou orientáciou, t. j. svätyňou (apsidou) orientovanou na východ.
Táto jednoduchá románska stavba bez veže predstavuje typ vlastníckeho - zemepánskeho kostola, ktorého atribútom sa stáva empora v západnej časti, určujúca post nadradenosti nad ostatnou časťou lode kostola.

Celková dĺžka kostola bola 11,4 m, šírka 7,0 m, hĺbka apsidy 3,1 m. Hrúbka muriva sa pohybuje od 85 po 110 cm.

Druhá stavebná etapa - stavba veže kostola a zväčšenie svätyne na pravouhlé presbytérium je rámcovo datovaná do obdobia vrcholnej gotiky na koniec 13. až do 1. polovice 14. storočia.

nákres kostola Vonkajšie rozmery presbytéria sú 5 x 6 m, JV nárožie bolo zabezpečené oporným pilierom. Vo východnej časti presbytéria bol odkrytý základ oltárnej menzy s rozmermi 75 x 155 cm.

Súčasťou druhej stavby je i západná prístavba, najpravdepodobnejšie s vežou. Vonkajšie rozmery základov veže sú 6,9 x 4,7 m.

Tretiu stavebnú etapu, pravdepodobne z 15. storočia, tvorí sakristia, pristavaná zo severnej strany ku gotickému presbytériu a SV nárožiu románskej lode kostola. Vonkajšie rozmery základov sakristie sú 4,5 x 6 m. JV nárožie má oporný pilier.

Štvrtú, najmladšiu stavebnú etapu dostavby kostola predstavuje pristavaná pozdĺžna sieň kameru (kostnice) popri celej severnej dĺžke lode a veže kostola. Vonkajšie rozmery kostnice sú 4,4 x 12,7 m. Obdobím výstavby je pravdepodobne 17. storočie. K tejto najmladšej stavebnej etape inklinuje i stavba barokovej hrobky v interiéri najstaršej časti kostola, v jeho JV časti. Bola vybudovaná 155 cm pod úrovňou základovej škáry, na obdĺžnikovom základe s rozmermi 5,8 x 2 m. Hrobka je zaklenutá jednoduchou valenou klenbou s kratšími, parabolicky zaoblenými stenami.


Corpus Cristi
V SZ nároží interiéru neskorogotickej sakristie kostola bol nájdený ojedinelý nález. Ide o klasickú bronzovú sakrálnu plastiku - Ukrižovaného (Corpus Christi). Plastika bola odliata do formy, jej maximálna hrúbka je 1,6 cm, výška 15,9 cm a maximálna šírka 6,6 cm. Nález predstavuje už iba torzo, dolná časť rúk bola odlomená. Plastika je datovaná do 1. polovice 13. storočia.

Situovanie mnohých románskych sakrálnych stavieb na európsky dôležitej komunikácii Via magna, na jej neveľkom úseku Šahy - Zvolen nie je náhodná. Jednotné časové a stavebno-architektonické analógie týchto sakrálnych stavieb sú dokladom pôsobnosti významnej stavebnej huty, vychádzajúcej zo zázemia cistercitského kláštora na Bzovíku.

V rannom stredoveku tento kláštor zohrával dôležitú úlohu v rámci kolonizačného procesu a zároveň v preberaní a odovzdávaní kultúrnych vplyvov z vyspelejších častí Európy.

Kostol sv. Michala na Patkôši zanikol pravdepodobne na konci 17. storočia. Ďalej potom spolu s najbližším exteriérom plnil funkciu radového cintorína až do 2. polovice 19. storočia, kedy boli vysvätené nové cintoríny pri kostoloch v Hontianskych Tesároch (1849) a Dvorníkoch (1854).



Umiestnenie

Slovakia
48° 11' 51.4104" N, 18° 54' 52.8048" E
Umiestnenie na mape
Javascript is required to view this map.